Domáci miláčikovia

Tak došlo aj na mňa. Určite to mnohí z vás poznajú. Úpenlivé prosby vašich detí, smutné pohľady a nekonečné sľuby, ako sa budú o psíka, mačičku, či čokoľvek iné starať. Po niekoľkých negatívnych skúsenostiach z minulosti som dlhší čas nekompromisne odolávala. Hesla "doma nechcem nič živé okrem ľudských členov našej domácnosti" som sa držala ako kliešť. Ale deti sú úžasné a neopakovateľné v tom, ako vedia vystihnúť našu slabú chvíľku a skúšajú to neodbytne, až pokiaľ ich snaha nie je korunovaná úspechom. A tak máme od soboty doma králika trpasličieho. Deti sú nadšené, a keďže prešli len dva dni, príkladne sa o nového kamaráta starajú. Ja, sa samozrejme teším s nimi, nepokazím im predsa radosť, a pokúšam sa nachádzať v tejto novej situácii aj nejaké pozitíva. Moje deti sa učia byť zodpovedné, vytvárajú si vzťah k živej prírode, musia sa o niekoho starať. Dúfam, že im to vydrží čím dlhšie a možno to nakoniec nebol až taký zlý nápad.