Google náš každodenný

Po týchto skúsenostiach môžem napísať, že Google je jednoznačne mojim najobľúbenejším vyhľadávačom. Veď čo všetko sa tu dá robiť! Fakt paráda. Pri riešení jednotlivých úloh som postupovala podľa popísaných postupov v jednotlivých cvčeniach. Pri skúšaní syntaxe vyhľadávania som zistila ako sa dá rýchlejšie dopátrať k hľadanému výsledku bez pracného klikania na odkazy. Pri vyhľadávaní s obmedzeniami a bez nich som zase znížila množstvo vygooglených výsledkov a priblížila sa k požadovanému výsledku. Jednoznačne to urýchľuje prácu, aj keď tu existuje možnosť, ako dosiahnuť tie isté vyhľadávania, avšak cestou "Rozšíreného hľadania", ktoré som používala doteraz. Najviac som sa pobavila pri stláčaní "Skúsim šťastie", ani raz som ho ale nemala. Veľmi praktické sú aj špeciálne služby, ktoré Google ponúka. Určite ich budem využívať.

Moje skúsenosti s Wikipédiou

Na úvod musím povedať, že to bolo veľmi zaujímavé. Už po vložení úvodných informácií o škole, kde učím, ma kontaktoval redaktor wikipédie s tým, že informácií je málo a nespĺňa to ich zásadu, že wikipédia má encyklopedický charakter. A to som ešte len začala s úmyslom pokračovať vkladaním ďalších údajov. O pár minút mi už písal ďalší redaktor, že som porušila autorské práva, lebo som použila informácie uvedené na stránke školy, ktoré som tam ale pripravila ja. To už som bola trošku napálená, ale slušne som mu vysvetlila, o čo ide. Na to ma kontaktoval tretí redaktor s tým, že keď chcem experimentovať, mám skúsiť pieskovisko! To všetko v priebehu dvadsiatich minút ma maximálne odradilo prispievať na stránky wikipédie s vedomím, že tam pôsobia samí neomylní géniovia.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_s_materskou_%C5%A1kolou_Budim%C3%ADr

Zadanie W3

Priznám sa, že som túto úlohu nestihla v termíne, a preto ma ľudsky potešil nasledujúci blog, ktorý ma utvrdil v tom, že nie som sama, čo nestíha. Sľubujem, že sa polepším a posnažím sa všetky zadania odovzdať načas :-) http://runova.blog.matfyz.sk/post-p12959

ďalej je to blog http://ovsenikova.blogspot.com/2009/10/v-com-som-dobra.html

páči sa mi jej zanietenosť a nadšenie pre prácu, ktorú robí, aj keď nemám o nič menej povinností a nakoniec blog http://dzurova.blogspot.com/2009/10/dvui-ja.html

pretože je plný optimizmu a očakávaní a ja som tiež nenapraviteľný optimista, ktorý verí, že všetko pôjde ako má :-)

To som ja

Pokúsim sa byť stručná a výstižná :-) aj keď sa hovorí, že učitelia a zvlášť učiteľky radi rozprávajú. Učím na základnej škole v peknej dedinke blízko Košíc. Mojou aprobáciou je geografia, ktorá je zároveň mojou srdcovou záležitosťou, ďalej občianska výchova, ktorú už viac rokov neučím, aj keď musím poznamenať, že milujem filozofiu a informatika, v ktorej sa práve snažím zdokonaliť. Okrem toho sa venujem projektom, pôsobím na škole ako koordinátor projektovej činnosti a v tejto oblasti sme celkom úspešní. Naši učitelia si veselo cestujú po svete, už v decembri sa chystajú do Turecka a cez projekty sa nám podarilo slušne vybaviť školu aj po materiálnej a technickej stránke.
V súčasnosti som účastníčkou projektu "Ďalšie vzdelávanie učiteľov v predmete informatika", z čoho sa veľmi teším a dúfam, že sa zdokonalím predovšetkým v didaktike tohto predmetu a tiež v programovaní, lebo v tejto oblasti mám ešte čo doháňať.

Domáci miláčikovia

Tak došlo aj na mňa. Určite to mnohí z vás poznajú. Úpenlivé prosby vašich detí, smutné pohľady a nekonečné sľuby, ako sa budú o psíka, mačičku, či čokoľvek iné starať. Po niekoľkých negatívnych skúsenostiach z minulosti som dlhší čas nekompromisne odolávala. Hesla "doma nechcem nič živé okrem ľudských členov našej domácnosti" som sa držala ako kliešť. Ale deti sú úžasné a neopakovateľné v tom, ako vedia vystihnúť našu slabú chvíľku a skúšajú to neodbytne, až pokiaľ ich snaha nie je korunovaná úspechom. A tak máme od soboty doma králika trpasličieho. Deti sú nadšené, a keďže prešli len dva dni, príkladne sa o nového kamaráta starajú. Ja, sa samozrejme teším s nimi, nepokazím im predsa radosť, a pokúšam sa nachádzať v tejto novej situácii aj nejaké pozitíva. Moje deti sa učia byť zodpovedné, vytvárajú si vzťah k živej prírode, musia sa o niekoho starať. Dúfam, že im to vydrží čím dlhšie a možno to nakoniec nebol až taký zlý nápad.